Stalking v Japonsku: Je to zločin?

„Sledoval ma týždne. Nevedela som, čo mám robiť. Až keď som ho stretla na rohu ulice, pochopila som, že to nie je náhoda. Bol to strach, ktorý ma paralizoval,“ opisuje Miki, mladá žena z Tokia. Tento príbeh nie je ojedinelý. V Japonsku, podobne ako v mnohých iných krajinách, sa stalking stáva čoraz väčším problémom. Ale je to zločin?

Legislatíva a právny rámec

V roku 2000 Japonsko prijalo zákon o prevencii stalkingu, ktorý definuje rôzne formy prenasledovania a obťažovania. Tento zákon bol neskôr revidovaný, aby zahŕňal aj online stalking, ktorý sa stal čoraz bežnejším s rastom používania internetu a sociálnych médií. Podľa tohto zákona môže byť stalking klasifikovaný ako trestný čin, ak spĺňa určité kritériá.

„V Japonsku je stalking definovaný ako opakované správanie, ktoré spôsobuje obete psychickú ujmu alebo pocit ohrozenia,“ vysvetľuje právnik Takeshi Nakamura. Toto môže zahŕňať opakované telefonáty, sledovanie obete, nevyžiadané návštevy alebo odosielanie nežiaducich správ či darov. Ak je obvinený usvedčený z prenasledovania, môže čeliť trestu odňatia slobody až na dva roky alebo pokute do 2 miliónov jenov.

Sociálne a kultúrne aspekty

Japonská spoločnosť má svoje špecifiká, ktoré môžu prispievať k tomu, že stalking nie je vždy vnímaný ako závažný problém. „V Japonsku existuje kultúra nepriameho vyjadrovania pocitov a emócií, čo môže viesť k nejasným hraniciam medzi dvorením a obťažovaním,“ poznamenáva sociológ Kenji Tanaka. To znamená, že niektoré formy správania, ktoré by v iných krajinách boli považované za stalking, môžu byť v Japonsku interpretované ako prejavy náklonnosti.

Napriek tomu, že zákony existujú, obeťami stalkingu sú často ženy, ktoré majú strach nahlásiť takéto prípady polícii, pretože sa obávajú, že nebudú brať ich sťažnosti vážne. „Mnohé ženy sa cítia izolované a boja sa, že ak by sa obrátili na políciu, mohli by tým situáciu ešte zhoršiť,“ hovorí psychologička Yoko Ishikawa.

Štatistiky a prípady

Podľa údajov z Ministerstva spravodlivosti v roku 2022 bolo v Japonsku zaznamenaných viac ako 20 000 prípadov stalkingu. Tento počet zahŕňa aj prípady, ktoré sa týkali online prenasledovania. Mnohí obvinení sú bývalí partneri alebo známi obetí. V niektorých prípadoch však stalker môže byť úplne neznáma osoba, čo zvyšuje pocit strachu a bezmocnosti.

Jeden z najznámejších prípadov stalkingu v Japonsku bol prípad Iwasa Haruky, mladej popovej speváčky, ktorá bola v roku 2016 napadnutá nožom pred svojím domovom. Útočníkom bol jej fanúšik, ktorý ju sledoval celé mesiace a zbieral o nej informácie z jej účtov na sociálnych médiách. Tento tragický prípad šokoval japonskú verejnosť a viedol k zvýšeniu tlaku na vládu, aby prijala prísnejšie opatrenia proti stalkingu.

Psychologický dopad na obete

Stalking môže mať závažné psychologické dôsledky na obete. „Obete stalkingu často trpia úzkosťou, depresiou a posttraumatickou stresovou poruchou,“ vysvetľuje psychologička Dr. Miyu Suzuki. Dlhodobé prenasledovanie môže viesť k pocitu bezmocnosti, strachu z opustenia domova a v niektorých prípadoch aj k samovražedným sklonom.

Obete sa často izolujú od svojho okolia, strácajú dôveru v iných ľudí a majú problémy so spánkom či koncentráciou. „Stalking nie je len o fyzickom nebezpečenstve, ale aj o psychologickom terore, ktorý môže mať zničujúce účinky na život obete,“ dodáva Dr. Suzuki.

Prístup polície a ochrana obetí

Polícia v Japonsku má zodpovednosť za ochranu obetí stalkingu, no nie vždy je táto ochrana dostatočná. „Existujú prípady, kedy polícia nereagovala včas alebo nevenovala dostatočnú pozornosť hláseniam o stalkingu, čo malo tragické následky,“ priznáva bývalý policajný dôstojník Hiroshi Yamamoto.

V niektorých prípadoch môže byť vydaný ochranný príkaz, ktorý zakazuje stalkerovi priblížiť sa k obeti. Avšak, dodržiavanie týchto príkazov nie je vždy kontrolované, čo znamená, že obete môžu byť aj naďalej vystavené nebezpečenstvu. „Ochranné príkazy sú len jedným z nástrojov, ktoré máme k dispozícii. Je nevyhnutné, aby polícia a súdy prijímali tieto prípady s maximálnou vážnosťou,“ zdôrazňuje právnička Akiko Sato.

Záver

V Japonsku je stalking považovaný za zločin a existuje legislatíva, ktorá má za cieľ chrániť obete. Napriek tomu však stále existujú výzvy, pokiaľ ide o efektívne vymáhanie týchto zákonov a zabezpečenie bezpečnosti obetí. Stalking nie je len právny problém, ale aj sociálny a psychologický fenomén, ktorý si vyžaduje komplexný prístup.

V súčasnej dobe sa zvyšuje tlak na japonskú vládu, aby posilnila ochranu obetí a prijala ďalšie opatrenia na prevenciu stalkingu. Spoločnosť sa musí naučiť rozpoznávať hranice medzi normálnym sociálnym správaním a nebezpečným prenasledovaním, aby mohli byť obete účinne chránené a páchateľom bolo spravodlivo potrestané.