Ako odes ti, Červená jablka?

Zobudil som sa s ťažkým pocitom, že sa niečo zmenilo. Červená jablka, ktorá bola kedysi mojou oporou, mojou inšpiráciou, už nebola tou istou. Včerajšia noc bola napätá, plná nevyjasnených myšlienok, záchvevov nervozity a nevyslovených slov, ktoré viseli vo vzduchu ako nôž. Možno to bol moment, ktorý som nechcel vidieť, ale tu bol – otázka: "Ako odes ty?" sa mi preháňala hlavou.

Ešte pred pár týždňami sa všetko zdalo byť v poriadku. Boli sme v harmónii, smiali sa na starých vtipoch a plánovali budúcnosť. Ale potom prišiel ten jemný zlom, ktorý som si všimol. Je to naozaj konec? Alebo len nová etapa nášho života?

Červená jablka, ten symbol čistoty a vitality, mi pripomínala všetky krásne momenty, ktoré sme prežili spolu. Je to irónia? Jablká, ktoré kedysi symbolizovali život, teraz predstavujú koniec?

Späť na začiatok. Zmena je nevyhnutná, ale prečo práve teraz? Je to preto, že sme sa vyčerpali? Alebo sme jednoducho prestali rásť? Odpoveď, akákoľvek by bola, bola zahalená v hmlách nejasností.

Keď som sa pozrel na Červenú jablku na stole, bola stále rovnaká, ale ja som už nebol. Pochopil som, že rozlúčka je nevyhnutná. To „odes ti“ bolo viac než len slová, bolo to potvrdenie, že všetko má svoj čas.

Možno je najlepšie si niekedy len položiť otázku, pozrieť sa na seba a pochopiť, že nie všetko sa dá zachrániť. Niekedy je odpoveď jednoduchá: odísť. Ale aký má byť ďalší krok? Kam vedie táto cesta?

Keď som sa pozeral na ňu, jej oči mi odpovedali bez slov. Odišiel som, ale červené jablko zostáva.